Cooperov test je u nás známy skôr ako dvanásťminútovka. Tá vec, ktorú mnohí ľudia na škole neznášali. Tento test ale patrí medzi najvyužívanejšie testy pri určovaní vytrvalostnej výkonnosti.
Ako som už spomenul, skúsenejším bežcom pomôže zistiť, ako sú na tom s výkonnosťou a čo od seba môžu na pretekoch očakávať a začiatočníkom zase to, na akom leveli sa nachádzajú. Tento test ale nevyužívajú len bežci. Vo veľkom sa používa vo futbale a je súčasťou mnohých prijímacích skúšok a testov výkonnosti.
História testu
tento test navrhol v roku 1968 americký lekár NASA Kenneth H. Cooper. Test vytvoril pre potreby americkej armády a testovanie výkonnosti jej členov. Dĺžka testu je ideálna na to, aby bežec ukázal jednak svoje rýchlostné ale aj vytrvalostné schopnosti, bez toho, aby bol na konci testu extrémne vyčerpaný.
Ako na to
Najideálnejšie je zobrať si hodinky alebo stopky a nájsť si bežeckú dráhu. Najlepšie je vybrať si nejaký ovál, ktorý je lepší než lesná cesta jednak kvôli výsledkom testu (kopce a klesania by výsledky mohli ovplyvniť) a jednak kvôli počítaniu vzdialenosti.
Test sa beží stálym tempom, bez prestávok a šprintov. Bežci by si v prvom rade mali dávať pozor na prepálený začiatok. Najmä začiatočníci majú často menej skúseností s rozvhrnutím síl, čo spôsobí buď veľmi rýchly začiatok alebo príliš pomalé celkové tempo.
Počas celého testu by ste si mali udrživať stabilné tempo. Na poslednú minútu, minútu a pol sa do toho však nebojte prásknuť čo to dá.
Vo všeobecnosti pri každom behu platí, že ak vás pobeží viac, tak skôr dosiahnete lepšie výsledky, lebo sa budete ako skupinka medzi sebou ťahať.
Po zabehnutí testu by ste si ho mali vyhodniť. Nižšie prikladáme tabuľku výkonnosti, v ktorej si podľa veku a zabehnutej vzdialenosti ľahko zistíte svoju výkonnostnú triedu.
Tabuľka výsledkov Cooperovho testu