FIT GUY #4 Nick Scott - keď vozík nie je prekážkou na ceste byť kulturistom

Určite vieš o tom, že aj handicapovaní športovci majú svoje súťaže či paraolympiády. Nezabudlo sa ani na kulturistiku. Mnoho ľudí skončí po nehodách na vozíku a sú odkázaní na pomoc svojich blízkych. Niektorí to psychicky nezvládnu a tí ďalší to zoberú ako výzvu, stanovia si ciele a idú si za nimi bez ohľadu na handicap. Nick Scott je jedným z nich.

Pred skoro dvadsiatimi rokmi Nickovi strelila za jazdy predná pneumatika a jeho auto sa rútilo dole z mosta. Päťkrát sa otočilo na futbalovom ihrisku, pričom Nick vypadol cez okno spolujazdca. Auto mu padlo na chrbát a zlomilo mu chrbticu. Výsledok - lekári Nickovi povedali, že už nikdy nebude chodiť.

"Pamätám si dva momenty, ktoré mi zmenili život. Prvý sa stal asi mesiac po nehode, keď ku mne na rehabilitácii prišiel najlepší kamarát Rocky. Vedel, že sa mi páči jedno dievča zo školy a pozval ju na ďalšiu moju rehabilitáciu. Po nej som sa asi prvýkrát pozrel do zrkadla a zhrozil som sa. Vážil som skoro 150 kíl a vyzeral som celkovo veľmi zanedbane. Vtedy som si povedal, že takto nechcem vyzerať. Druhý moment nastal vtedy, keď som sa vrátil do školy. Myslel som si, že prítomnosť ostatných ma bude motivovať. Stal sa ale presný opak. Videl som ostatných ako robia veci, ktoré ja robiť nemôžem. Tak som išiel do fitka ako som chodil predtým a aj tam som zistil, že nedokážem robiť všetko ako zdraví ľudia. To ma nakoplo a povedal som si, že keď teda nemôžem cvičiť všetko to čo ostatní, aspoň budem najsilnejší v benchpresse. Stanovil som si cieľ a keď som ho dosiahol, cítil som sa opäť docenene. Naučil som sa žiť s tým aký som a nepozerám sa na negatívne veci. Vnímam len pozitíva a sústredím sa na cieľ."

Ako vidíš, Nickovi sa podarilo spraviť úplnú zmenu postavy a životného štýlu.

"Nastavenie mysle (mindset) je podľa mňa najdôležitejšia vec. Ak si myslíš, že niečo nedokážeš, tak to nedokážeš. Ale ak tomu budeš veriť, nájdeš cestu ako si splniť svoje sny."

Na čo je Nick najviac hrdý? Je toho viac. V mladosti bol hrdý na to, že v dvadsiatich rokoch potlačil na lavičke pri váhe len 77 kíl viac ako 200 kilovú činku. Neskôr na to, že po viac ako šiestich rokoch si sám prešiel po pódiu po svoj školský diplom a tiež na to, že aj napriek tomu, že mu ostatní neverili sa mu podarilo získať profesionálnu kartu.