5 bežeckých pravidiel, ktoré v skutočnosti neplatia

Pravidlám sa pri pravidelnom tréningu a športovej životospráve určite nevyhnete. No niekedy to s dodržiavaním pravidiel mnohí až preháňajú.

Možno ste už niektoré z nich počuli a možno aj niektoré dodržiavate. Toto je 5 často uznávaných pravidiel pre bežcov, ktoré však v skutočnosti neplatia a nemali by sme ich dodržiavať.

1. Pred behom sa rozcvičte pomocou strečingu

Ide o jednu z najčastejších chýb mnohých bežcov po celom svete. Kamkoľvek pôjdete na pretky, tam uvidíte množstvo ľudí, ktorí sa pred pretekom pripravujú tak, že svoje stuhnuté nezahriate svaly naťahujú statickým strečingom. Vedci z Univerzity v Záhrebe sa na toto tvrdenie pozreli bližšie a čuduj sa svete, vyvrátili ho.

Ako sa píše v mnohých odborných článkoch (a tejto téme sme sa venovali aj my v tomto článku), tak pre zahriatie tela pred tréningom alebo pretekom je ideálny dynamický strečing, ktorý zapája hlavné svalové skupiny, rozprúdi v našom tele krv (čím ho aj zohreje) a zvýši našu tepovú frekvenciu.

Statický strečing tak ako ho mnohí z nás poznáme je ideálny po tréningu na uvoľnenie stuhnutých svalov a naštartovanie regenerácie.

2. Behajte ráno aby ste naštartovali svoj metabolizmus

Mnoho ľudí verí tomu, že ranný tréning (nielen bežecký) im pomôže na celý deň naštartovať metabolizmus, čo im pomôže aj počas dňa schudnúť. Škoda len, že žiadna zo štúdií, ktoré sa tejto téme venovali toto tvrdenie nikdy nedokázala. 

Naopak, štúdie zamerané na ľudí trénujúcich večer po ôsmej hodine ukázali, že tí ktorí trénovali po ôsmej večer lepšie zaspávali a tiež aj vstávali čerstvejší. Ak teda zaradíte tréning na večer, nielen že budete mať ráno viac času, ale malo by vám to pomôcť aj so spánkom a ranným vstávaním.

3. Nikdy sa neodchyľujte od tréningového plánu

Áno tréningové plány sú perfektná vec, ktorá vám pomôže dosiahnuť lepší výkon, hodnotiť výsledky tréningu alebo udržať motiváciu. No na druhej strane, všetko plánovanie má svoje hranice a ani ľudské telo nie je možné dopredu naprogramovať na 100 percent. 

Preto je dôležité aby každý športovec, či už začiatočník alebo aj profesionál, vedel počúvať svoje telo a prispôsobiť sa jeho potrebám, teda ubrať vtedy, kedy treba a rovnako aj pridať, keď vládze. A to ani nehovorím o situáciách ako zranenia, choroby a podobne. V takom prípade treba telo nechať odpočívať a regenerovať, aby bolo čo najskôr v optimálnom stave a mohli sme sa čo najskôr opäť pustiť do tréningu.

4. Bežci by sa mali vyhýbať silovému tréningu s veľkými váhami

Aj tejto téme sme sa venovali už v predchádzajúcom článku. Vedecká štúdia jasne tento mýtus potvrdila. Veď si zoberte dvojnásobného olympijského víťaza Mo Farah-a, ktorý pri svojej hmotnosti 58 kg drepuje s činkou, ktorá má 95 kg. Preto, ak sa bojíte zhoršenia formy v dôsledku silového tréningu s veľkými váhami, skutočne sa nemáte čoho báť, môže vám to len pomôcť.

5. Každý tréning treba ísť na maximum

Niektorí športovci nerátajú tréning pokiaľ ho nedokončia takmer mŕtvi. Takto by sa skutočne trénovať nemalo. Áno sú tréningy, ktoré sa majú ísť vo vysokej záťaži (napríklad intervalové, rýchlostné alebo tempové tréningy). Ale ani pri týchto tréningoch nie je záťaž maximálna. Vždy sa pohybuje na úrovni niekde okolo 90 - 95% nášho maxima, výnimočne dosahuje naše maximum.

Dokonca pri vytrvalostných tréningoch, ktoré sú zamerané na nabehanie veľkého objemu kilometrov, sa skôr odporúča pomalšie tempo.